Prechádzam búrlivým obdobím. V noci sa budím na to, že ma naháňa gorila, padá na mňa komín. Ráno sa budím vyspatá a oddýchnutá, akokeby som celú noc behala okolo bloku s vrecom cementu na chrbte. Nuž, nastalo jarné upratovanie v duši sprevádzané rannou aj nočnou nevoľnosťou.
Čo ak aj Beckett vo svojom čakaní na Godota myslel Godotom lásku? Vzťah, kde sa jeden stále teší, že má toho druhého a naopak. Všetci čakáme. Ale ako vieme, že sme ju už stretli? Že ju máme? Že medzi nami vznikla? Ako dlho dokáže človek hľadať, kým sa to stane rutinou? Bezcieľnym naháňaním niekoho/niečoho, čo možno ani nechceme chytiť. Lebo ak to získame, už netreba ďalej hľadať a hľadanie je niekedy také príjemné. Tony výhovoriek, prečo sa ani X ani Y nedostali do ďalšieho kola.. Hlasno rozprával, česal sa napravo, nemal rád mačky, pred sto rokmi sa vyspal s Danou… Robia niečo nesprávne ľudia, ktorých na svojej ceste za láskou stretneme, spoznáme, nepochopíme a opustíme alebo robíme niečo zle my? Nemáme náhodou tajný zoznam očakávaní, ktorých sa nevieme a nechceme zbaviť?
Všetci čakáme a ako tak čakáme, priebežne si vytvárame a pretvárame predstavy o tom, či láska existuje alebo nie, či je bezpodmienečná alebo vypočítavá, zábavná alebo vážna, lebo sme buď štastní alebo chceme pokrčiť celý svet a zahodiť ho do koša. Hľadanie univerzálnej definície lásky, hľadanie dôkazov o jej (ne)existencii nikam nevedie. Všadeprítomný a vševediaci internet ponúka množstvo vedeckých a pseudo-vedeckých štúdií o tom, že láska určite neexistuje. Je to len hormón, biologická pohnútka v hlave ženy, ktorá hľadá vhodného otca pre svoje mláďatá, pre iných je to len pojem, Frakenstein, ktorého sme si vytvorili, aby nás fascinoval a strašil zároveň. A potom je tu tábor opozície, ktorá poskytuje približne tri až štyri tendenčné definície lásky pre nenáročných v snahe brániť jej údajnú existenciu. Kto sa v tom má vyznať? Nuž a tak stojím, ruky v bok, v mierne rozkročnom postoji nad svojou “láskou” a bilancujem. Som veľmi rozrušená, rozhadzujem rukami, kričím, že až pľujem. Čo má toto znamenať? Toto som si vtiahla do svojho života? Pomoc. Volajte 112. Odvezte ma, musela som sa zblázniť. Zavrite ma a v živote ma už nepusťte von. Záchvat ustáva. Osvietilo ma. Snažím sa prejsť do módu ”rozumná“ a napadá mi, či je vôbec normálne, prirodzené a vo všeobecnosti prospešné, ak človeka uspokojí len ak dostane presne to, čo si predstavoval? Nie je to trochuje infantilné? Čakáme na lásku ako decko na Mikuláša. Vytvoríme si súbor očakávaní a čakáme kto nám ich naplní. “To fakt nemôže byť zdravé” dohovára mi moje rozumné Ja. Očakávanie je stena, ktorá spomaľuje rozvoj osobnosti. Je to ako ísť s nákupným zoznamom do supermarketu. Chcem celý život chodiť ako po supermarkete? Obzerať sa pološialená dookola, čo všetko je na výber, nonstop kupovať a reklamovať? Máte podobný pocit, riešite, čo sa vám plní a čo nie? V mene zdravého rozumu, prestaňme s tým. Ja už prestávam, a je mi každým dňom lepšie. Bojíte sa, že sa pomýlite? Že si vyberiete zle? Nebojte sa, aj tak si každý vyberie presne to, čomu sa snažil vyhnúť. Len pokojne. Tak je to nastavené. Ak chcete chlapa, ktorý je pokojný a mierny, nájdete si presný opak. Poprípade, ak nájdete pokojného a mierneho, budete cítiť, že vlastne patríte k bláznovi. Že prečo? Naša intuícia nás ťahá za rozdielmi. Chce, aby sme sa rozvíjali, vnútorne rástli, aby sme nadobudli nové schopnosti, nové skúsenosti, nové pohľady na život práve cez toho blázna v našom živote. Je to spôsob ako nám intuícia zabezpečí, že si “nechtiac” vyberieme niekoho, s kým nebudeme niekde v bezpečí za pecou stagnovať. Vyberieme si toho, kto nás občas po nociach naháňa a straší. Toho, kto búra steny a posiela nás do sveta zistiť, čo je ukryté za horizontom našich očakávaní. Takže to je vysvetlenie, prečo sú ľudia stále spolu, aj keď ich očakávania idú jedno po druhom k vode. Keď sa od nich oslobodíme, budeme schopní prijímať nové už len preto, že sme zahodili niečo staré a uvoľnili tak v sebe miesto. “Chcem si vytvoriť svet, kde nevadí, že jeden chce to a druhý niečo iné. Chcem svet, v ktorom záleží na tom, čo dvaja spolu vedia vytvoriť a hlavne ČI spolu vedia niečo vytvoriť“ pokračuje moje hladné ja. “Nechcem očakávania, chcem ambície. Čo ma nezabije, to ma posilní a čo ma posilnilo, ma už nikdy zabiť nemôže.“
Najlepší spôsob ako sa posilniť, je prijímať to, s čím sa nevieme vysporiadať a toho, s kým sa nevieme vysporiadať (tak ľahko). Najzdravšie prostredie pre osobnostný rast sa vytvára tam, kde sa spoja dva protichodné svety. A kde sa spoja dva protichodné svety, vzniká zvláštne, voľným okom neviditeľné puto, ktoré očarené odhodlaním tých dvoch protikladov nepustí ani keby motyky z neba padali. Dobre sa zamyslite, či chcete byť o 5 rokov presne tam, kde ste teraz, alebo či chcete byť múdrejší, skúsenejší a zaľúbenejší. To, s akým “Godotom” ste teraz, veľmi pravdepodobne ovplyvní, či z Vás o 5 rokov bude alebo nebude niečo lepšie a životaschopnejšie. Dobrú a pokojnú noc.
Celá debata | RSS tejto debaty